jozefpavlov

Pyrrhovo víťazstvo pravice

Síce v poslednom období sa aktuálne na blogoch, či diskusiách riešia nadchádzajúce predčasné voľby, predsa by som sa len vrátil k voľbám v roku 2010. Aký osud postihol jednotlivé strany od posledných volieb? Čo spôsobilo ich „relatívne“ víťazstvo? Čo tieto strany čaká?

Smer-SD – Najsilnejšia koaličná strana na čele s charizmatickým vodcom, rečníkom a premiérom Róbertom Ficom získala jasné víťazstvo. Získala prvenstvo v takmer všetkých volebných obvodoch, oproti posledným voľbám zaznamenala aj značný nárast preferencií. Kampaň mal avšak Smer dosť konfrontačnú, čo mohlo škodiť veci. Napriek vysokej popularite, pozitívnemu hodnoteniu vlády v rokoch 2006-2010, treba brať do úvahy aj škandály a hospodársku situáciu. Takisto vládnutie musíme objektívne rozdeliť do obdobia konjunktúry 06-08 a na obdobie najväčšej hospodárskej krízy 08-10. Spomenuté škandály mali avšak najviac na svedomí koaliční partneri SNS a HZSD – nástenkový tender, predaj emisií, či pozemky v Slavkove. Napriek výhre a vysokému volebnému zisku postihol Smer dočasne osud HZDS, čo znamená, že „nemal s kým“. Trpezlivé a opozičné pôsobenie Smeru od posledných volieb žne úspech, v podobe rastu preferencií a obrovskému nárastu koaličného potenciálu.

SDKÚ-DS – Líder pravice chytili druhý dych jednoznačne zaktivizovaním osoby Ivety Radičovej, ktorá sa ako prezidentská kandidátka stala „tmelom“ pravice. Fundovaná, moderná kampaň SDKÚ sa snažila vytvoriť profil hlavného ideového konkurenta voči Smeru. Tak ako každá opozičná strana, aj SDKÚ sa zviezla na demagógii „gréckej pôžičky“. Zisk 15,42% bol pre lídra pravice relatívne postačujúci. Hlavné atribúty volebného výsledku je líderstvo Ivety Radičovej a vzdanie sa kandidatúry Mikuláša Dzurindu, kvôli nekalému financovaniu strany. Následne sa podarilo zlepiť koalíciu, ktorá bola veľmi nesúrodá, komplikovaná, prešpykovaná mnohými záujmami. SDKÚ-DS sa avšak podarila dosiahnuť  relatívne silná pozícia. Najviac strane škodil rodiaci sa vnútorný konflikt medzi premiérkou a tandemom Dzurinda-Mikloš, čo bolo najviac zreteľné pri kauze prenájmu budovy daňového riaditeľstva. Postupne, s nabaľovaním káuz a dobiehaním predvolebného euroalibizmu sa rozdiely medzi „vedením“ prehlbovali. Nakoniec prišiel pád vlády a najväčší „klin do srdca“ pre už bývalého lídra pravice – spis Gorila. Niet pochýb o nekalej privatizácii štátneho majetku, o kupovaní poslancov počas II.Dzurindovej vlády (tvrdia to a depeše Wikileaks)  … celý spis je ako chýbajúci kľúč k rozlúšteniu pôsobenia špičky SDKÚ-DS v politike. Rozkol a odchod Radičovej pôsobia mimoriadne a v konečnom dôsledku s definitívnou platnosťou deštrukčne pre SDKÚ-DS. Absolútny prepad preferencií, prázdne politické gestá a la Žitňanská, to sú len hry o voliča. Navonok relatívny kľud, vnútorná diskusia, avšak nenávratne smeruje SDKÚ-DS k svojmu bývalému súperovi HZDS, ktoré mu hreje mieste „na smetisku dejín“ . Aktuálna kampaň a slogany pôsobia tragikomicky a je veľmi otázke, či povestný „skrytý volič“ podrží SDKÚ-DS.

SAS- Politický jednotvar typu SOP, či ANO jednoznačne našiel pred voľbami ohlas. Na Slovensku sa pravidelne nájde priestor v rozptyle 7-12 % pre liberálnu stranu. Navyše SaS využila mimoriadnu demagógiu ohľadne Grécka ako zvyšok opozície, „neskutočné“ sľuby pre spotrebiteľov marihuany, či pre gayov a lesby. Navyše ekonomické profilovanie strany pritiahlo jednoznačne pár hlasov od SDKÚ. K tomu sa Richard Sulík uchýlil aj k ťahu s Igorom Matovičom, ktorý sa mu jednoznačne vypomstil, ale o tom inokedy. SaS síce dostala slušné rozdelenie postov vo vláde, ale čakalo ju mnoho problémov. Bolo jasné, že liberálne sľuby pri KDH nemôžu prejsť, navyše konflikty s Igorom a jeho ľudmi, či kauzy typu Hayek, razili preferencie novotvaru dole. To už pomaly bilo vedenie na poplach, obávajúc sa osudu SOP a ANO. Hlavne z tohto dôvodu, nemohli principiálne vycúvať a hlasovať za Euroval, ktorý vehementne kritizovali. Pretože by voči svojim voličom boli úplne ľahostajní. Dokonca povalili vlastnú vládu, len aby si uchránili aký-taký chrbát pred  svojou voličskou základňou. Navyše Richard Sulík sa rád v Európe prezentuje za „ekonomického spasiteľa“. Súčasne SaS vyhovuje, že neboli v politike v časoch Gorily, snažia sa ašpirovať na lídra pravice, avšak budú pravdepodobne radi, ak dosiahnu 8-9%. Celé pôsobenie SaS voči SDKÚ-KDH-MOST na mňa pôsobí dojmom snahy žiaka poraziť svojho učiteľa.

Pokračovanie nabudúce…..