jozefpavlov

Mozaika pohľadov na SNP ( alebo kde je pravda? )

Pripomíname  si už 67. výročie Slovenského národného povstania. Aj keď historická obec nie je úplne jednotná v názore na SNP, je jednoznačné, že malo obrovský geopolitický význam. SNP bolo mementom národa v boji proti nacistickému mocipánstvu, významne narušilo vojenské tylo Nemcom, zaradilo nás medzi víťazné mocnosti. Avšak poďme pekne po poriadku.

Je jasné, že vznik Slovenskej republiky bol urýchlením vývoja. Svoju „kontroverziu“ získal 14.marec 1939 aj politickou krízou, ktorú spôsobilo nacistické Nemecko, politika ústupkov západných mocností, ale aj politika neschopného Edvarda Beneša. O Slovenskej republike 1939-1945 v inom blogu ( o Tisovi si môžete prečítať v mojom archíve). Teraz sa venujme SNP. Odboj, ktorí sa formoval v rokoch 1943-44 mal po rôznych dohodách občiansky charakter, aj keď bolo cítiť silný vplyv KSČ (na jej „obhajobu“ len toľko, že počas všetkých vojnových rokov neustále pôsobila, na rozdiel od občianskych strán, ktoré sa stiahli do úzadia.) Povstanie mohlo mať úspech, keby sa akceptoval návrh ministra národnej obrany Ferdinanda Čatloša. Ten hovoril o tom, že armáda resp. dve dobre vyzbrojené východoslovenské divízie mali v správnom čase otvoriť frontu a umožniť prielom Červenej armáde cez naše územie. Keby tento plán vyšiel mohla byť vojna skrátená a mnoho týždňov. Avšak zadubenosť niektorých v odboji a hlavne politický oportunizmus Dr. Beneša tento plán zavrhli. Slepú uličku „vyriešili“ partizáni, ktorí spontánnymi a často krvilačnými úletmi upriamili pozornosť na Slovensko. Vyvesenie vlajky v Sklabini, zmasakrovanie misie vo Vrútkach boli  len pomysleným klincom do rakvy, ktorý vyprovokoval nemeckú agresiu proti nám. Príchod nemeckých vojsk teda spôsobil predčasné vypuknutie povstania. To spôsobilo obrovské logistické škody. Východoslovenské divízie boli odzbrojené, velitelia kasární boli dezorientovaní. Z tohto dôvodu sa musel zvoliť obranný plán povstania. Takisto sa podarilo zabezpečiť len tretinu územia pre povstanie.

Nemecký generál Berger sa nechal počuť, že vzburu banditov potlačí do troch dní, čo mu zjavne pre jeho nadutosť nevyšlo. Povstalci ( čiže slovenská armáda, cca 60 000 vojakov po mobilizácii) od začiatku s partizánmi ( cca 12-18 000 príslušníkov, často krát robili veleniu viac škôd, než úžitku) bojovali urputné boje. Legendami sa stali boje o Strečno, Biely Potok, Telgárt. Veľkou stratou pre povstanie bolo nezapojenie Nitry, strata Hornej Nitry, Spiša v prvých dňoch povstanie. Na strane povstalcov bola početná prevaha vojakov a veľké  odhodlanie. Naproti tomu Nemci postupne prisúvali viac jednotiek ( SS Schill, Horst Wessel, Tatra, Dirlewanger), ktoré mali vo výzbroji a bojovej skúsenosti omnoho navrch. Nemecké velenie nespokojné s vývojom vymenilo veliteľa Bergera – novým  sa stal generál SS Hermann Höfle. Počas septembra dokázalo velenie v tandeme Golian – Viest rozprúdiť srdce povstania Brezno – Banská Bystrica – Zvolen po každej stránke. Po pomoci zo strany ZSSR ( aj keď Stalin nemal v záujme úspech povstania), prílete paradesantnej divízie, zkonštruovaní pancierových vlakov bola povstalecká fronta zastabilizovaná. Avšak nové posily Nemcov a Höfleho „generálna ofenzíva“ spôsobili veľa škôd a problémov – ústup z Turca, mohutný tlak na smeroch na Brezno, Tisovec, Podkriváň, Dobrá Niva/Podzámčok, Žarnovica.

Situácia bola zo dňa na deň horšia, dochádzala munícia, vojaci boli vyčerpaní, bojová morálka upadala. Koniec sa blížil priamo úmerne s koncom mesiaca október. Nemci prerazili na viacerých smeroch, povstanie sa začalo rýchlo rozkladať. Je pre mňa osobne stále otázne, prečo sa srdce povstanie trojuholník BR-BB-ZV takmer vôbec nebránil. Povstanie padlo obsadením Banskej Bystrice 25./26. októbra a ústupom do hôr. Posledný rozkaz generála Rudolfa Viesta bol ten, ktorý kázal bojovať na partizánsky spôsob boja.

Záver znie tak, že sympatizanti povstania oslavujú hrdinstvo národa, ktorý sa vzoprel tyranii, odporcovia zas konštatujú, že SNP bolo komunistickým pučom, že prinieslo biedu, vojnu na Slovensko. Reálne vláda SR stratila po vstupe vojsk na naše územie akúkoľvek moc