Holokaust
„Len silnejší jedinci prežijú…“ porazeným a slabším ostáva iba horká chuť vlastného poníženia, pošliapanej sebadôvery, zúfalstvo a rozbité čriepky vlastných snov.
Holokaust- opäť raz zvíťazila sila, nehumánnosť… Holokaust, žiaľ nebol ani prvou, ale ani poslednou genocídou v histórií a Židia neboli jedinými obeťami nacistických perzekúcií. Všetky genocídy sú strašné a všetky sa aj niečím od seba odlišujú. Niečo také ako holokaust sa však predtým neodohralo. Nacisti chceli vyvraždiť všetkých Židov. Tieto vraždy boli realizované podľa plánu. Napriek tomu sa niektorí ľudia snažia znevažovať holokaust tým, že ho porovnávajú s inými udalosťami v svetových dejinách.
Zákony niektorých krajín dokonca nezakazujú popierať holokaust. Napríklad v USA je sloboda slova považovaná za dôležitejšiu. Čo si ja o tom myslím?
Domnievam sa, že USA má svoju nemalú morálnu zodpovednosť za genocídu pôvodného obyvateľstva. Bezbranné a vojensky zaostalé indiánske obyvateľstvo nemalo šancu voči „americkej armáde spásy“ a novodobým utlačovateľom. Doktrína na Západ nespôsobovala len zabíjanie, ale aj stratu územia pôvodného obyvateľstva. Tí čo ostali, boli zatváraní ako nejaké zvieratá v rezerváciách. Lenže takéto udalosti sa nediali len v 18. a 19. storočí ale takisto aj v 20. storočí. Či to bolo vyvražďovanie Kurdov, komunistická asimilácia Tibeťanov, alebo Bratské vojny v Juhoslávií… Celá história ľudí je popísaná obrovským nešťastím, utrpením a ľútosťou. Avšak v tejto histórií je veľkým mementom holokaust. Obdobie genocídy nechcených zostane navždy výkričníkom, otáznikom i tromi bodkami zároveň. Nikdy nesmieme zabudnúť, že ľudia stratili na jednej strane súdnosť a morálku a na druhej strane ľudskú dôstojnosť či samotný život. Pri téme holokaustu by sme mali posudzovať obete i samotných strojcov nového poriadku. Bolo by najväčším ľudským nešťastím, keby sme zabudli, že práve „My ľudia“ sme boli schopní takýchto zverstiev a v takých megalomanských dimenziách ich aj realizovali. Namiesto štatistických údajov o množstve obetí, uvediem len myšlienku „Smrť jedného je tragédia, smrť mnohých je štatistika“. Môžeme neustále počúvať jedným uchom dnu, druhým von, ale číslo obetí nám bude vždy cudzie. Jedine vtedy, keď každú obeť výjmeme z anonymity predstavíme si ju ako svoju matku, otca, súrodenca či iného blízkeho príbuzného, len vtedy pochopíme rozsah obetí. Hrôzostrašné pomníky tejto neľudskej doby v podobe pracovných a koncentračných
táborov typu Osvienčim, Dachau či Buchenwald nám musia pripomínať do akého vyhroteného bodu sa dostala ľudská spoločnosť. Pri predstave totálneho vyhladenia mnohých rozvetvených rodín, pri predstave ich utrpenia si musí každý súdny človek vytvoriť jasný názor.
Idey nacizmu sa po vojne nestratili. V Európe i v USA dokonca existujú neonacistické skupiny. Podobne ako Hitler, aj oni považujú „bielu rasu“ za tú najlepšiu. Ich aktivity sú namierené proti menšinám a samozrejme proti Židom. Podľa neonacistov si Židia sami vymysleli holokaust, aby získali podporu pre vznik vlastného štátu. Som presvedčený, že takéto šírenie negatívneho obrazu o Židoch ľahko vieme konfrontovať s historickou pravdou. Mnohí nacisti pri vykonávaní „čistiek“ prežívali silné emócie, radosť z dobre vykonanej práce. Najnebezpečnejším z tejto zločineckej suity boli inteligentní jedinci ako napríklad Reinhardt Heidrich. Podobní ľudia jemu, využili všetky svoje danosti pre zvrátený systém. Keď nastal čas, že nechcení a menejcenní sa stali obyčajnými číslami v nacistických dokumentoch konečného riešenia, úradníci ako Adolf Eichmann, natoľko využili svoj dôvtip a talent, že z bezhlavého vraždenia vytvorili takmer dokonalý systém vyhladenia židovského národa. Podobne organizačne zdatní a ideologicky oddaní nacistickí úradníci začali organizovať masové transporty a konečné riešenie židovskej otázky. Ľudské bytosti boli len číslami a štatistikami v kartotékach, čím sa Eichmann a jeho prisluhovači navonok vzdali akejkoľvek zodpovednosti, pretože s fyzickým likvidovaním mali len málo dočinenia. Celá zločinecká mašinéria nacistického Nemecka bola doslova odľudštená. Každého cítiaceho človeka musí holokaust a osudy jeho obetí prinútiť zamyslieť sa nad jedinou otázkou: prečo?
Na túto otázku si netrúfam dať žiadnu komplexnú odpoveď, ale dovolím si vyjadriť svoj názor. Už od čias diaspóry židovského obyvateľstva z Blízkeho východu bolo spolunažívanie Židov s ostatným obyvateľstvom problematické. Vysoko hodnotím dodržiavanie náboženských a kultúrnych tradícií zo strany Židov. Avšak ortodoxnosť Židov spôsobovala po celé stáročia ich vymedzenosť voči iným národom. Preto história poukazuje na mnohé židovské pogromy v minulosti. Mnoho z nich bolo bezdôvodne pritvrdých, ale väčšina bola vyvolaná pre náboženskú a kultúrnu intoleranciu. Všetky tieto pogromy boli predohrou holokaustu. Židia sú často obviňovaní z úžerníctva. Medzi obchodníctvom a úžerníctvom je však zásadný rozdiel. Niet pochýb, že mnoho židovských „obchodníkov“ bolo v istom slova zmysle aj úžerníkmi. Ich cennou vlastnosťou ale bola nesmierna trpezlivosť a úctivosť voči zákazníkom. Ak aj chceli získať niečo „navyše“ boli to len haliere.
Pomerne rozšírenou falošnou predstavou bolo, že Židia majú plán ako ovládnuť svet a že sú extrémne bohatí. Avšak v mnohých európskych krajinách patrili Židia k najchudobnejším spoločenským vrstvám a viacerí museli bojovať o to, aby ich spoločnosť akceptovala.
„Prečo práve v Nemecku vznikla nesmierna nenávisť voči Židom?“ Osobne si myslím, že nie v celku spravodlivý mier z Versailles pre Nemecké cisárstvo vyvolal zásadnú otázku v spoločnosti: „Kto je zodpovedný za prehru vo vojne?“ Rôzne, už predvojnové protižidovské nálady mali prudký rast sympatií. Deprimovaná verejnosť ľahko uverila demagógovi Hitlerovi, že sa všetky problémy sú zodpovední Židia. Najmä v Európe boli totiž Židia obviňovaní zo šírenia chorôb, finančných kríz- vrátane „čierneho piatku“ na burze v New Yorku, ktorá odštartovala celosvetovú krízu. Následne, legálne získanou cestou mohol Hitler zákonne upraviť pomery Židov a Nežidov. Nedôsledná politika appeasmentu voči Hitlerovi vyvolala vojnu a neskôr dala možnosť Hitlerovi začať s konečným riešením. No aj počas nemeckej okupácie Európy sa našli ľudia, ktorých srdce bolo ľudské a čisté a ich duša odvážna. Aj za cenu svojho života pomáhali všetkým potencionálnym obetiam. Práve ich postoj ukazuje, že jedine rešpektovanie a tolerancia sú tou správnou cestou.
Iba od ľudí závisí, či sa taká tragédia stane znova. Len ľudia to spôsobili, a len ľudia môžu tomu zabrániť.