Moje televízne detstvo

17. augusta 2011, jozefpavlov, Úsmevné spomienky

Moje televízne detstvo

 

Aj keď sú moje spomienky na detstvo značne „ošúchané“ a „zapadnuté prachom“, sú silnejšie ako ktorékoľvek iné. Pretože sú z obdobia, ktoré je každému človeku najbližšie. Z obdobia kedy išlo len o zábavu, z obdobia kedy išlo len o to, ako zohnať niekde nejakú sladkosť, či hračku, z obdobia kedy sme mali  režim nasledovný: budíček-raňajky-hry-obed-hry-olovrant-hry-večera-rozprávky v TV – večerníček. Sústredím sa na posledné časti. Na seriály, rozprávky, filmy, ktoré som obľuboval nielen ja, ale aj ročníky generácií  +- 1990.

Najkultovejší a najdôležitejší kontakt s televíziou bol Večerníček na STV. Deň čo deň si pred TV obrazovku sadali tisícky detí, aby sledovali pár minút svojich hrdinov. Počas môjho „pôsobenia“ Večerníčka vznikli mnohé legendy. Zo zahraničných titulov výrazne dominovali najzlatšia Krasolienka ( pre pripomenutie: Ja som vaša Krasolienka, toto je krajina naša, toto je náš svet, krajšieho niet, darmo by si ho hľadal J ) a nebojácny a vždy vynaliezavý Požiarnik Sam. Z titulov zahraničnej koprodukcie mimo večerníčka, sme nikdy neohrdli Tom a Jerrym, či jeho socialistickou konkurenciou ( politika nám bola u ri*i J ) No počkaj zajac. Takisto úspech žali Včielka Mája, Ferdo Mravec, či Casper. Z domácej kuchyne večerníčka patrili k vychytávkam jednoznačne Jurošík, Maťko a Kubko, Macko, dvojica A je to, alebo rozprávka o snehuliakoch 10,20,30 J Vianočnou topkou bola a navždy ostane princezná Fantaghiro. Taliansko – nemecko – československá koprodukcia stvorila legendu rozprávok. Krásne prostredie stredovekých hradov, rozprávajúci kameň vráť sa, kôň Zlatohrivko, či dobrá húska boli lákadlami okrem iného. Postavy ako zlý Tarabas a jeho matka, či Čierna kráľovná nám naháňali strach. Blesko a Hromka nám zas vždy vyčarili úsmev na tvári. Pre chlapcov bola Fantaghiro prvou láskou, ktorá bola múdra, nebojácna, hravá, odvážna, rozprávková. Malé slečny  zas nemali oči pre nikoho iného ako pre Romualda. Dokonalá hudba od Amedea Mingiho dotvorila kolorit rozprávke ku dokonalosti.

Napriek detským seriálom sme aj s našimi rodičmi, či staršími súrodencami sledovali aj programy pre 12+. Dokonca aj tie sa nám zapáčili. Prežívali sme každý deň nové dobrodružstvo s MacGyverom, ktorý na všetky problémy našiel riešenie. S doktorkou Quinovou sme liečili, s vesmírnou loďou Enterprise sme sa vydávali do šíreho vesmíru. Kriminálne prípady sme riešili s Derickom, zločincov naháňali s Modrým Pacifikom a „biznis“ riešili s „Džejárom“ s Dallasu. Smiali sme sa na „Coudim, Dejne, Frenkovi, Kerol, Džej – tým“ z Krok za krokom, avšak najviac nás zabával kamarát ALF – mimozemšťan z Melmaku. S domácich detských relácií sme nevynechali ani jedno vydanie Od Kuka do Kuka, Majster N, Quix a Quixová, či Kakaa na Markíze.

 

Aj také bolo moje, vaše televízne detstvo….