jozefpavlov

Pre úvod je potrebné podotknúť, že nie som neo – nacista, fašista, ľudák, nie som ani – ultranacionalista, xenofób, …… som len chalan, ktorý má rád históriu. K osobe Václava Havla sa vyjadrím niekedy do budúcna. Avšak pomôžem si názvom jeho knihy resp. myšlienkou. Každé „A“ má svoje „B“. Ak ste si mysleli, že s históriou sa manipulovalo len pred rokom 1989 ste na omyle. Aj dnes sú stále „dogmatické predstavy a náhľady“ na rôzne udalosti a osobnosti. Nevynímajúc Dr. Jozefa Tisa. Pre mnohých kontroverzná osobnosť, klérofašistický vodca, zločinec, kolaborant. Pre iných naopak hrdina, martýr, mučeník. Pravda je asi niekde uprostred. Úlohou tohto blogu nie je nikoho presviedčať kde je pravda, má len ponúknuť určité fakty. Fakty, ktoré sú zarážajúce, nevyvrátiteľné, hodnotné. V roku 1947 predseda ľudového súdu Dr. Daxner vyniesol rozsudok smrti nad prezidentom Slovenskej republiky 1939-1945. Trest znel jasne – smrť. Čím sa tento katolícky kňaz previnil? Údajne tým, že kolaboroval s Hitlerom, že poslal na smrť slovenských Židov, že nás zatiahol do vojny, že zbedačil Slovensko, že zničil opozíciu, že ……… Je mi ľúto každej jednej nevinnej obete molocha vojny. Či to bol naverbovaný vojak, civilista bombardovaný RAF, alebo Luftwaffe, alebo to bol jeden z cca 6 miliónov Židov. Tragédia Židov by mala byť mementom dejín. Mnoho „ľudí“ sa podieľalo na tomto masakry. Avšak bol aj Dr. Jozef Tiso jedným z nich? Bol človek, ktorý udelil 10 000 prezidentských výnimiek Židom proti nim? ( zachránil nimi až cca 30 000 ľudí, pretože sa vťahovali na celú rodinu). Jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta Dr. Neuman bol Žid. Mal by za šéfa prezidentskej kancelárie antisemitistický prezident Žida? Ocenili by Židia svojho vraha titulom Spravodlivý medzi národmi? To sú fakty, ktoré nemožno nebrať do úvahy. Áno, nezatváram oči pred tisícami židovských obetí zo Slovenska. Avšak deportácie „zorganizovala“ Tukova vláda, nie prezident. Neexistoval zákon o deportáciách, ale vládne nariadenie, ktoré išlo mimo prezidenta. Ten podpisuje zákony, nie priame vládne nariadenia. Keď mu, ale aj tak bolo predložené toto nariadenie na symbolické schválenie podpisom, Dr. Jozef Tiso rezolútne odmietol. Práve vtedy si vynútil, aby mohol udeľovať prezidentské výnimky, resp. aby mohli ministri udeľovať taktiež výnimky. Židia boli deportovaní oficiálne do pracovných, nie vyhladzovacích táborov. Až po úteku dvoch slovenských Židov, ktorí ušli z tábora smrti sa prezident dozvedel pravdu. Minister Mach chcel vyslať komisiu na prešetrenie situácie. To však Nemci samozrejme odmietli. Od toho okamihu sa aj Mach odklonil od Tuku a bol proti deportáciám, sám vyhlásil ,, od teraz už nepôjde žiadny vlak zo Slovenska“! Spojenectvo s Hitlerom…. čo mal robiť ?!? Keby nerokoval s Hitlerom ( na jeho pozvanie, až tretíkrát akceptoval ponuku o stretnutie!!!) bol by v dnešných učebniciach dejepisu označovaný za zradcu národa. Boli by sme roztrhaný spolu zo zvyškom buržoáznej centralistickej ČSR medzi Tretiu ríšu, hortyovské Maďarsko a Poľsko. Tiso odmietol nátlak Hitlera na okamžité vyhlásenie nezávislosti z Berlína. Postupoval zákonným a morálnym spôsobom. Slovenská republika bola legitímne vyhlásená Slovenským snemom 14.3.1939. Smiešnym je aj fakt, že ide o „vojnový štát“. Vojna vypukla až takmer polroka neskôr, čiže nemôže byť ani len reči o tomto výroku. Slovensko nezatiahol do vojny Tiso, ale mocní tohto sveta. Samozrejme, že išlo o Hitlerovu zlovôľu. Ale korene treba hľadať aj vo Versaillskej mierovej zmluve, vo vypočítavosti západu, nepochybne aj v pražskom centralizme a Benešovej nenávistnej politike voči Slovákom. Áno, zúčastnili sme sa na vojne proti Poľsku. Dostali sme za to „do daru“ od Hitlera oblasť Zakopaneho. Dr. Tiso avšak rezolútne odmietol hovoriac ,, svoje si nedáme, cudzie nechceme.Po konflikte s Poľskom sme zabrali len tie územia, ktoré nám v roku 1938 Poliaci obsadili. Vojna proti ZSSR bola vynútená tým, že tlak hortyovského Maďarska bol enormný. Snahou ukázať Nemcom vďačnosť sme sa museli zapojiť na východnom fronte. To je avšak téme pre ďalší článok. Obvinenie, že Tiso zničil Slovensko je absurdné. Celé Slovensko až do roku 1944 zachvátil úchvatný rozvoj. Popri švédskej korune a švajčiarskemu franku sme mali najsilnejšiu menu. Dokonca mala prezývku „tatranský dolár“. Napriek tomu, že režim bol totalitárny, nebol vykonaný ani jeden rozsudok smrti – práve preto tu bola „deravá totalita“ s mnohými prvkami demokracie. Bolo dostatok potravín, iného sortimentu, územie nebolo poznačené do leta 1944 vojnou, zamestnanosť stúpala, budovalo sa – kilometre ciest, železníc. Samozrejme tomuto rozmachu sme vďačili vojnovej konjunktúre, ale niekto musel viesť „kormidlo“. K procesu s Dr. Tisom len toľko, že hneď na prvom pojednávaní predseda súdu Dr. Daxner vyhlásil ,, budete viset“! Sám prezident Beneš túto formulku používal už v londýnskom exile. Pred začiatkom procesu sa vyjadril, že všetko to musí skončiť rýchlo a smrťou Tisa. V rámci obhajoby nemohol obžalovaný pracovať a použiť mnohé dokumenty, svedkov, nemal priestor na otvorenú argumentáciu. Dr. Jozef Tiso mal zodpovednosť. Morálnu a aj politickú. Niekedy avšak musíte si vybrať menšie zlo. Príkladom toho je to, keď po potlačení SNP vyznamenal nemeckých vojakov. Tento akt bol komunistami prezentovaný ako „vrchol ľadovca kolaborácie“. Skutočnosť, ktorú málokto vie je taká, že Nemci dali Tisovi na výber. Buď zbombardujú Brezno, Banskú Bystricu a Zvolen, popravia desiatky ľudí a odvlečú tisíce na práce do Nemecka, alebo verejne vyznamená vojakov. Dr. Jozef Tiso si vybral menšie zlo. Sám sa vyjadril,že za tých pár plieškov ( rozumej železné kríže) mu to stojí. Znovu volil menšie zlo.